top_baner
LLP
COMENIUS
ERASMUS
LEONARDO
GRUNDTVIG
PRIEREZOVÝ
JEAN MONNET
LLP
SKEN
LLP > Program > Informácie
Slovník pojmov
|Všetky pojmy | A | B | C | D | E | F | H | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | Š | T | Ú | V | Z | Ž |
Analýza potrieb
V ideálnom prípade prebieha v plánovacej fáze, pred začiatkom projektu (ex ante analýza potrieb). Jej cieľom je definovať potreby cieľovej skupiny (budúcich príjemcov grantu a užívateľov výsledkov projektu) a lepšie nasmerovať aktivity projektu, aby sa efektívne reagovalo na definované potreby. Analýzy potrieb by sa mali počas bežania projektu revidovať a aktualizovať, aby sa zaistilo, že konečné výsledky budú naďalej zodpovedať pôvodne mysleným potrebám užívateľov.
Benchmarking(referenčné kritériá)
Štandardná metóda zhromažďovania a informovania o hlavných operačných údajoch spôsobom, ktorý umožňuje príslušné porovnanie plnenia úloh rôznych organizácií a programov, často s ohľadom na budovanie dobrej praxe
Bilaterálny
Do aktivít sú zapojení partneri z dvoch členských štátov
Bolonský proces
Bolonský proces je medzivládna iniciatíva, ktorej cieľom je do roku 2010 vytvoriť Európsky vysokoškolský priestor (EHEA) založený na troch stupňoch: bakalárskom – magisterskom – doktorandskom. V roku 2006 mal 45 signatárskych štátov.
Celoživotné vzdelávanie(Lifelong Learning)
Zahŕňa akékoľvek všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa počas života, ktoré vedú k zdokonaleniu vedomostí, schopností, zručností a kompetencií z osobnostného, občianskeho, spoločenskému i profesijného hľadiska.Zahŕňa tiež poskytovanie služieb profesijnej orientácie a poradenstva.
Dobrá prax
Dobrá prax je vzorový projekt (vrátane výsledkov alebo postupov), ktorý kladne ovplyvnil systémy a prax prostredníctvom svojich činností a výsledkov. Preto je dôležité túto dobrú prax prenášať a využívať v rôznych kontextoch a prostrediach novými užívateľmi a subjektami
Dodatok k diplomu(Diploma Supplement)

Dodatok k diplomu (DD)  je dokument  ,ktorý je priložený k vysokoškolskému diplomu. Jeho cieľom je zlepšiť medzinárodnú “transparentnosť” a uľahčiť uznávanie akademických a odborných kvalifikácií (diplomy, certifikáty, osvedčenia atď.). Je navrhnutý tak, aby poskytoval popis povahy, úrovne, kontextu, obsahu a dôležitosti štúdia, ktoré jednotlivec uvedený na pôvodnom dokumente, ku ktorému je dodatok pripojený, úspešne ukončil. Nemal by obsahovať žiadne posudzovanie hodnôt, vyhlásenia o rovnocennosti alebo návrhy o uznávaní. Je to pružný nenormatívny nástroj, ktorý je navrhnutý tak, aby ušetril čas, peniaze a prácu. Môže byt prispôsobený miestnym potrebám.

DD vydávajú národné inštitúcie podľa vzoru, ktorý vytvorila pracovná skupina Spoločnej európskej komisie – Rady Európy – UNESCO, ktorá ho testovala a upravila.

DD pozostáva z ôsmych oddielov (informácie určujúce držiteľa kvalifikácie/diplomu, informácie o úrovni kvalifikácie, informácie o obsahu a dosiahnutých výsledkoch, informácie o funkcii kvalifikácie, doplňujúce informácie, potvrdenie/certifikát dodatku, informácie o národnom vysokoškolskom systéme). Informácie vo všetkých ôsmich oddieloch musia byť vyplnené. V častiach, v ktorých nie sú informácie uvedené, je potrebné vysvetliť prečo.

Popis národného vysokoškolského systému, v rámci ktorého jednotlivec uvedený na pôvodnej kvalifikácii/diplome ukončil svoje štúdium, musí byť priložený k DD. Tento popis poskytne Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní (NARICs) a je dostupný na webovej stránke: http://www.enic-naric.net/

Dopad
Dopad je vplyv projektu a jeho výsledkov na rôzne systémy a prax. Projekt s vplyvom prispieva k cieľom programov a rozvoju rôznych politík Európskej únie.
Dospelý učiaci sa
Učiaci sa (študent) zapojený do vzdelávania dospelých
Euroguidance
Euroguidance je pracovný názov pre Sieť LEONARDO Národných informačných centier pre kariérové poradenstvo (NRCVG). NRCVG zriadené Európskou komisiou predstavujú sieť informačných centier, ktoré podporujú mobilitu v celej Európe. NRCVG, ktoré existujú vo všetkých členských štátoch EÚ a EHP a mnohých štátoch Strednej a Východnej Európy, fungujú ako prepojenie medzi službami profesijného poradenstva v každej krajine, výmenou informácií o pracovných a študijných príležitostiach a možnostiach odbornej prípravy v celej Európe. Jednotlivé NRVG predstavujú rôzne ministerstvá školstva, resp. ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny v príslušných štátoch
Europass
Europass je jednotné portfólio, ktoré poskytuje občanom príležitosť jasným a zrozumiteľným spôsobom predložiť dôkaz o svojich kvalifikáciách a schopnostiach kdekoľvek v Európe. Obsahuje päť dokumentov vytvorených pre zlepšenie transparentnosti kvalifikácií na európskej úrovni. Jeho cieľom je uľahčiť mobilitu všetkým, ktorí chcú pracovať alebo získať vzdelanie alebo odbornú prípravu kdekoľvek v Európe
Európska dimenzia
Popisuje prechod od národného k širšiemu východiskovému bodu prostredníctvom výmeny, spolupráce a mobility medzi vzdelávacími inštitúciami a inšitúciami odbornej prípravy a ich pracovníkmi a študentmi.
Európska pridaná hodnota
Európsku pridanú hodnotu môžeme nájsť v činnostiach, ktoré sa nemôžu dostatočne realizovať na úrovni členských štátov a preto z dôvodu rozsahu alebo vplyvu, sa lepšie realizujú na úrovni Spoločenstva. Sú to výsledky synergie, ktoré vyplynú z európskej spolupráce a ktoré vytvárajú osobitú európsku dimenziu ako doplnok k činnostiam a koncepciám na úrovni členského štátu.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávaniaCEDEFOP
Cieľom strediska je zabezpečiť podporu a, prostredníctvom vedeckých a technických činností, pomôcť Európskej komisii pri podpore odbornej a ďalšej prípravy na úrovni Spoločenstva. Stredisko je neziskovou organizáciou a sídli v Tesalonikách (Grécko).
Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)
Európsky systém prenosu kreditov je systém zameraný na študenta. Vychádza z toho, aké náročné je dosiahnutie cieľov relevantného študijného programu. ktoré sú špecifikované pomocou študijných výsledkov, ktoré má študent dosiahnuť a zručností, ktoré má nadobudnúť. ECTS bol zavedený v 1989 v rámci programu Erasmus, v súčasnosti časť Programu celoživotného vzdelávania. ECTS je jediným kreditným systémom, ktorý sa otestoval a používa po celej Európe. Pôvodne bol zavedený na prenos kreditov. Systém uľahčil uznávanie časti štúdia absolvovanej v zahraničí, a tak zvýšil kvalitu aj mieru študijnej mobility v Európe. V súčasnosti sa ECTS vyvíja do podoby rozsiahlejšieho systému, ktorý sa má používať na inštitucionálnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Je to jeden z kľúčových cieľov Bolonskej deklarácie z júna 1999. Všetkým študentom, teda tak miestnym ako i zahraničným, uľahčuje ECTS pochopiť a porovnať si rôzne študijné programy. Uľahčuje mobilitu a akademické uznávanie. Pomáha vysokým školám organizovať a upravovať svoje študijné programy. ECTS sa môže používať v rámci rôznych študijných programov a pri rôznych formách realizácie týchto programov. ECTS robí európsky vysokoškolský priestor atraktívnejším pre študentov zo zahraničia.
Európsky vysokoškolský priestor
Európsky vysokoškolský priestor má byť vytvorený do roku 2010. Jeho cieľom je uľahčiť mobilitu študentov a vedcov, transparentnosť a uznávanie kvalifikácií, kvalita a európska dimenzia vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj zvýšenie príťažlivosti európskych inštitúcií pre študentov tretej krajiny (Bolonský proces).
Eurydice
S výhľadom na zvýšenie a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania, a uľahčenie prípravy iniciatív na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, je sieť EURYDICE hlavným nástrojom informovania o štruktúrach, systémoch a rozvoji v oblasti vzdelávania na národnej úrovni a úrovni Spoločenstva. EURYDICE tak slúži na zdôraznenie rozdielnosti vzdelávacích systémov a ich spoločných trendov.
Formálne, neformálne a informálne vzdelávanie dospelých
Formálne vzdelávanie sa spravidla realizuje v školách, na vysokých školách alebo inštitúciách odbornej prípravy a vedie k získaniu diplomu alebo potvrdenia o vzdelaní. Neformálne vzdelávanie zahŕňa voľne dostupné vzdelávanie dospelých v rámci študijných krúžkov, projektov alebo diskusných skupín, ktoré nie je ukončené skúškou. Informálne učenie môže prebiehať kdekoľvek, napr. v rodine, na pracovisku, v mimovládnych organizáciách, v divadelnej skupine, alebo sa môže tiež týkať individuálnych aktivít doma, ako čítanie knihy.
Hodnotenie
Hodnotenie (na projektovej úrovni) je veľmi dôležitou fázou pre projekty, keďže umožňuje preskúmanie a kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie: 1) dosiahnutých výsledkov vzhľadom na stanovené ciele (pokiaľ ide o aktivity/produkty), s dôsledkami pre celý grant, ak sú výsledky neuspokojivé a veľmi slabé; 2) prostriedkov použitých na dosiahnutie týchto výsledkov v súvislosti s rozpočtom dohodnutým v zmluve. Hodnotenie (na úrovni programu): hodnotenie v Komisii je definované ako posúdenie intervencií v súlade s ich výsledkami, dopadom a potrebami, ktoré chcú uspokojiť
Informálne, formálne, neformálne vzdelávanie dospelých
Formálne vzdelávanie sa spravidla realizuje v školách, na vysokých školách alebo inštitúciách odbornej prípravy a vedie k získaniu diplomu alebo potvrdenia o vzdelaní. Neformálne vzdelávanie zahŕňa voľne dostupné vzdelávanie dospelých v rámci študijných krúžkov, projektov alebo diskusných skupín, ktoré nie je ukončené skúškou. Informálne učenie môže prebiehať kdekoľvek, napr. v rodine, na pracovisku, v mimovládnych organizáciách, v divadelnej skupine, alebo sa môže tiež týkať individuálnych aktivít doma, ako čítanie knihy.
Inovačné výsledky
Inovačné výsledky sú tie, ktoré sa odlišujú novými a osobitými črtami a pridanou hodnotou oproti zaužívaným riešeniam.
Jazyková príprava
Jazyková príprava by sa mala realizovať pred alebo počas pobytu v zahraničí a môže pozostávať z absolvovania hodín daného jazyka a/ alebo nákupu materiálov na samoučenie (CD-ROM, knihy, atď.).
Jazyky, ktorých výučba a používanie sú menej rozšírené
Myslia sa tým jazyky, ktoré sa nevyučujú často, pričom môže ísť tak o oficiálne jazyky krajín zapojených do programu LLP, ako aj o jazyky regionálnych menšín alebo jazyky migrantov. Vzťahuje sa to na projekty, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu kvality výučby týchto jazykov, prístupu k možnostiam sa ich učiť, podporiť tvorbu, adaptáciu a výmenu učebných materiálov a výmenu informácií a dobrých skúseností v tejto oblasti.
Kariérové poradenstvo
Kariérové poradenstvo sa týka služieb a aktivít, ktoré sú zamerané na pomoc jednotlivcom, akéhokoľvek veku a v akejkoľvek etape ich života, vybrať si z možností vzdelávania, prípravy a povolania a zvládnuť svoju profesiu. Tieto služby sa nachádzajú na školách, univerzitách a vysokých školách, vo vzdelávacích inštitúciách, v rámci verejných služieb zamestnanosti, na pracoviskách, v treťom sektore a v súkromnej sfére. Aktivity môžu byť individuálne alebo skupinové, a môžu byť osobné alebo na diaľku (vrátane linky pomoci a internetových služieb).
Kodanský proces

Cieľom Kodanského procesu je zlepšiť spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP) v Európe. V roku 2002 ministri školstva z 31 európskych štátov a Európska komisia podpísali v Kodani deklaráciu, ktorá má viesť k vytvoreniu Európy založenej na vedomostiach a zabezpečiť, aby sa európsky trh práce otvoril pre všetkých. Tomuto procesu predchádzalo stretnutie generálnych riaditeľov školstva v Bruge v 2001, ktoré viedlo k politickým základom pre transparentnosť a spoluprácu v OVP.

Snahou tohto procesu je pomôcť európskym občanom, aby vyhoveli požiadavkám európskeho trhu práce tým, že im umožní napĺňať ich vzdelávacie potreby medzi rôznymi úrovňami vzdelávania, rôznymi povolaniami, rezortmi a štátmi. Tento proces hrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa Lisabonskej stratégie, a to aby sa EÚ stala najdymanickejšou ekonomikou na svete, založenou na vedomostiach do roku 2010.

Práca Kodanského procesu je v súčasnosti zameraná na oblasti týkajúce sa zabezpečenia kvality a transparentnosti a uznávania kvalifikácií. Spolupráca začala na množstve praktických projektov:

  • Tvorba jednotného rámca pre transparentnosť schopností a kvalifikácií - Europas.
  • Systém prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, podobný Európskemu systému prenosu kreditov (ECTS) vo vysokoškolskom vzdelávaní.
  • Spoločné kritériá a princípy pre kvalitu v OVP ako základ pre iniciatívy v oblasti zabezpečenia kvality na európskej úrovni.
  • Spoločné princípy uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania na zabezpečenie väčšej zlučiteľnosti medzi prístupmi v rôznych štátoch.
  • Zabezpečenie celoživotného poradenstva s európskou dimenziou.

http://ec.europa.eu/education/copenhagen/index_en.html

Konečný príjemca grantu (konečný užívateľ)
Konečný príjemca grantu je jednotlivec alebo organizácia priamo ovplyvnená projektovým výstupom. Konečnému príjemcovi nemusí byť udelený finančný grant a nemusí byť priamo zapojený do projektu. Príjemca môže využívať výstupy projektov pre svoje vlastné účely
Kontaktný seminár
Kontaktné semináre organizujú národné agentúry počas celého roka. Tým umožňujú inštitúciám zo štátov zapojených do Programu celoživotného vzdelávania, ktoré majú záujem, stretnúť sa. Pracovné dielne poskytujú účastníkom možnosť prediskutovať vybrané témy, spoznať kolegov z celej Európy a prediskutovať novú projektovú spoluprácu. Na kontaktných seminároch sa zúčastňujú aj národné agentúry, ktoré poskytujú informácie a rady pri príprave projektových návrhov. Efekt “prípravy pod tlakom” na týchto seminároch často vedie k vzniku množstva nových projektov a učiacich sa partnerstiev.
Konzorcium
Skupina partnerov, ktorí sú zapojení do projektu
Koordinátor projektu
Organizácia alebo inštitúcia, ktorá zodpovedá za realizáciu projektu za celé multilaterálne zoskupenie
Kritériá spôsobilosti
Kritéria spôsobilosti sú formálne podmienky, ktoré musí projektový návrh spĺňať. Iba návrhy, ktoré spĺňajú všetky formálne kritéria spôsobilosti, môžu byť ďalej hodnotené. Kritéria spôsobilosti sú špecifické pre príslušnú Výzvu na predloženie návrhov.
Kritéria udelenia grantu
Kritéria udelenia grantu sú tie kritériá, na základe ktorých je možné posúdiť kvalitu podaných projektových návrhov z hľadiska stanovených cieľov a priorít. Kritéria udelenia gratnu sú špecifické pre príslušnú Výzvu na predloženie návrhov.
Kritéria výberu
Kritéria výberu umožňujú zhodnotiť finančnú a prevádzkovú kapacitu žiadateľa na realizáciu pracovného programu a ubezpečiť sa, že žiadateľ má dostatočné a stabilné finančné zdroje na to, aby mohol aktivity počas projektu realizovať plynulo a zabezpečiť svoje spolufinancovanie. Kritéria výberu sú bližšie špecifikované v rámci jednotlivých Výziev na predloženie návrhov projektov.
Kritériá vylúčenia
Cieľom kritérií vylúčenia je potvrdiť, že žiadateľ v čase procedúry udeľovania grantov je v situácii, kedy nemôže podľa Finančných pravidiel relevantných pre všeobecný rozpočet Európskeho spoločenstva získať grant. Kritériá vylúčenia sú špecifické pre príslušnú Výzvu na predloženie návrhov.
Lisabonská stratégia

Počas zasadnutia Európskej rady v Lisabone (marec 2000) uviedli vedúci predstavitelia štátov alebo vlád "Lisabonskú stratégiu", ktorej cieľom je, aby sa Európska únia (EÚ) stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete a do roku 2010 dosiahla plnú zamestnanosť. Táto stratégia sa formovala na ďalších stretnutiach Európskej rady a je postavená na troch pilieroch:

  • Ekonomický pilier pripravuje základ pre prechod na konkurencieschopnú, dynamickú, znalostnú ekonomiku. Dôraz sa kladie na potrebu neustále sa prispôsobovať zmenám v informačnej spoločnosti a podporovať výskum a rozvoj.
  • Sociálny pilier má modernizovať európsky sociálny model investovaním do ľudských zdrojov a bojom proti sociálnemu vylučovaniu (exklúzii). Od členských štátov sa očakáva investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy a riadenie aktívnej politiky zamestnanosti, aby bol prechod na znalostnú ekonomiku jednoduchší.
  • Pilier životného prostredia, ktorý bol pridaný na stretnutí Európskej rady v Göteborgu v júni 2001, venuje pozornosť faktu, že ekonomický rast musí byť oddelený od využívania prírodných zdrojov.

Na dosiahnutie cieľov, ktoré boli vytýčené v roku 2000, sa vypracoval zoznam úloh. Nakoľko príslušné politiky spadajú takmer výlučne do kompetencie členských štátov, zaviedla sa tzv. otvorená metóda koordinácie (OMC), v dôsledku ktorej sa tvoria národné akčné plány. Popri rozsiahlych usmerneniach v politike ekonomiky zaisťuje Lisabonská stratégia aj adaptáciu a posilnenie už existujúcich koordinačných mechanizmov: Luxemburského procesu zameraného na politiku zamestnanosti (1997), Cardiffského procesu zameraného na reformy trhu (tovaru, služieb a kapitálu) a Kolínskeho procesu zameraného na makroekonomický dialóg.

V polovici procesu, v roku 2005 sa realizoval prieskum, v rámci ktorého bola vypracovaná správa pod vedením Wima Koka, bývalého holandského premiéra. Prieskum ukázal, že indikátory používané pri OMC urobili zmätok v cieľoch stratégie a dosiahnuté výsledky nie sú presvedčivé.

Komisia sa rozhodla znovu oživiť Lisabonskú stratégiu a na tento účel navrhla zjednodušený postup koordinácie dopĺňaný konzultáciami k opatreniam, ktoré majú byť prijaté v rámci národných akčných plánov.

Zrevidovaná stratégia už nie je postavená na cieľoch, ktoré boli definované v roku 2000, a jedinou zachovanou číselnou hodnotou je miera 3% HDP určených na výskum a rozvoj. Jednotné smernice pre rast a zamestnanosť budú odteraz prezentované spoločne s usmerneniami pre politiky makroekonomiky a mikroekonomiky, a to na trojročné obdobia.

http://ec.europa.eu/growthandjobs/index_en.htm

Ľudia na trhu práce
Pracovníci, absolventi, zamestnaní aj nezamestnaní, podnikatelia a živnostníci, tzn. ľudia, ktorých možno zamestnať .
Mainstreaming
Mainstreaming je proces, ktorý umožňuje, aby mali aktivity dopad na politiku a prax. Súčasťou tohto procesu je identifikovanie zovšeobecniteľných výstupov, objasnenie, ktoré inovačné prvky a prístupy viedli k daným výsledkom, ich šírenie, overenie a prenos. Konkrétnejšie predstavuje mainstreaming určité štádium, resp. fázu prenosu a spôsob, akým sa ostatní aktéri oboznamujú s výstupmi, prístupmi a kľúčovými prvkami.
Malé a stredné podniky (MSP)
Na úrovni Európskeho spoločenstva sú malé a stredné podniky (MSP) definované skupinou kritérií týkajúcich sa pracovnej sily, obratu alebo celkovej bilancie a nezávislosti. Ak berieme do úvahy len kritérium pracovnej sily, mikropodniky majú menej ako 10 zamestnancov, malé podniky menej ako 50 a stredné podniky menej ako 250 zamestnancov.
Mentorstvo (Mentoring)
O mentorstve hovoríme vtedy, keď niekto, kto je príkladom a vzorom vo svojej oblasti, teda mentor, ponúkne pomoc ďalšej osobe. Mentor má poznatky a skúsenosti v nejakej oblasti a delí sa o ne s osobou, ktorú mentoruje. Napríklad skúsený učiteľ by mohol mentorovať študenta učiteľského smeru alebo začínajúceho učiteľa.
Mimovládne organizácie (MVO)
V najširšom význame pojmu je mimovládnou organizáciou tá, ktorá nie je priamou súčasťou vládnej štruktúry. Mnohé MVO sú zároveň neziskovými organizáciami. MVO môžu byť financované súkromnými poskytovateľmi finančných prostriedkov, medzinárodnými organizáciami, samotnou vládou alebo akoukoľvek kombináciou uvedených možností. Niektoré MVO zostávajú striktne apolitické, zatiaľ čo iné existujú vyslovene na to, aby vo vláde lobovali za záujmy svojich členov.
Mobilita
Strávenie určitého času v inom členskom štáte s cieľom študovať tam, získať pracovné skúsenosti, realizovať inú študijnú alebo vyučovaciu aktivitu alebo súvisiacu administratívnu činnosť. Môže byť spojená aj s prípravnými jazykovými kurzami alebo kurzami na obnovenie znalostí jazyka hostiteľskej krajiny, príp. pracovného jazyka.
Monitorovanie (Monitoring)
Monitorovanie je pravidelné sledovanie aktivít realizovaných v rámci projektu alebo programu a vedenie záznamov o týchto aktivitách. Je to metóda bežného získavania informácií o všetkých stránkach projektu. Monitorovať znamená kontrolovať, ako aktivity projektu postúpili. Je to pozorovanie; systematické a účelové pozorovanie. Monitorovanie súčasne zahŕňa aj poskytnutie spätnej väzby o vývoji projektu poskytovateľom finančných prostriedkov, realizátorom projektu a príjemcom grantu.Vypracovanie správy umožňuje, aby sa získané informácie mohli pri ďalších rozhodnutiach využiť na úspešnejšiu realizáciu projektu.
Monitorovanie(na úrovni projektu)
Tento postup spočíva v nepretržitej a systematickej kontrole napredovania projektu. Zámerom je manažment, a ak je to nevyhnutné, tak aj oprava akýchkoľvek odchýlok od operačných cieľov, čím by sa mala zlepšiť realizácia projektu. Aby sa zaistila úspešnosť projektu, mal by byť každý projekt počas svojho trvania monitorovaný. Monitorovanie pozostáva z dohliadania na aktivity, porovnávania s pracovným plánom a využívania získaných informácií na zlepšenie projektu. Počas procesu monitorovania sa musia dôkladne skontrolovať a overiť aktivity na šírenie a využívanie výsledkov, a ak je potrebné, tak sa tieto aktivity inak nasmerujú alebo sa pozmenia.
Multilaterálny
Požiadavka na zapojenie partnerov z minimálne troch členských štátov. Komisia môže považovať asociácie alebo iné subjekty s členmi z troch alebo viacerých krajín za multilaterálne.
NARIC
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelávaní (The network of National Academic Recognition Information Centres, NARICs), ktorá bola vytvorená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie, tvoria centrá vo všetkých členských krajinách EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru a všetkých asociovaných krajinách. Tieto centrá poskytujú kompetentné informácie a poradenstvo týkajúce sa uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania častí štúdia, ktoré boli absolvované v zahraničí.
Národná agentúra
Národné agentúry sú štruktúry zriadené na národnej úrovni na koordinovaný manažment realizácie Programu celoživotného vzdelávania na úrovni členského štátu. Hrajú kľúčovú úlohu pri manažmente decentralizovaných častí programu, pri ktorých sú zodpovedné za hodnotenie, schvaľovanie a manažment projektov.
Následné aktivity(Follow up Activities)
Následné aktivity sa vo všeobecnosti realizujú, keď sa projekt ukončí z administratívneho hľadiska. Ich cieľom je pokračovať, udržať a aktualizovať projektové výsledky, a podporiť ich ďalšie využívanie a, kde je to možné, aj ich prenos do širšieho kontextu, a tým zvýšiť ich dopad v čo najväčšej miere
Neformálne, formálne a informálne vzdelávanie dospelých
Formálne vzdelávanie sa spravidla realizuje na školách, vysokých školách alebo inštitúciách odbornej prípravy a vedie k získaniu diplomu alebo potvrdenia o vzdelaní. Neformálne vzdelávanie zahŕňa voľne dostupné vzdelávanie dospelých v rámci študijných krúžkov, projektov alebo diskusných skupín, ktoré nie je ukončené skúškou. Informálne učenie môže prebiehať kdekoľvek, napr. v rodine, na pracovisku, v MVO, v divadelnej skupine alebo sa môže týkať individuálnych aktivít doma, ako je napríklad čítanie knihy.
Obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie(CLIL)
CLIL sa týka duálneho vzdelávacieho kontextu, v ktorom ako prostriedok vyučovania nejazykového obsahu sa používa ďalší jazyk, t.j. zvyčajne nie prvý jazyk učiacich sa
Odborná príprava
Akákoľvek forma počiatočného odborného vzdelávania alebo prípravy vrátane technickej a odbornej výučby a učňovskej prípravy, ktorá prispieva k dosiahnutiu odbornej kvalifikácie uznávanej kompetentnými orgánmi v tom členskom štáte, v ktorom bola nadobudnutá, rovnako ako aj ďalšie odborné vzdelávanie alebo odborná príprava, ktorú človek absolvuje počas svojho pracovného života
Oficiálne jazyky Európskej únie
anglický (EN), český (CZ), dánsky (DA), estónsky (ET), fínsky (FI), francúzsky (FR), grécky (EL), holandský (NL), írsky (IR), litovský (LT), lotyšský (LV), maďarský (HU), maltský (MT), nemecký (DE), poľský (PL), portugalský (PT), slovenský (SK), slovinský (SI), španielsky (SP), švédsky (SV), taliansky (IT)
Otvorená metóda koordinácie (Open Method of Coordination, OMC)

Otvorená metóda koordinácie (OMC), ktorá vznikla ako súčasť politiky zamestnanosti a Luxemburského procesu, bola definovaná ako nástroj Lisabonskej stratégie (2000).

OMC predstavuje nový rámec pre spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorých národné politiky môžu byť takýmto spôsobom vedené smerom k určitým spoločným cieľom. V rámci tejto medzivládnej metódy sú členské štáty hodnotené inými členskými štátmi (tzv. peer pressure), pričom Komisia na tento postup iba dohliada. Európsky parlament a Súdny dvor nezohrávajú v procese OMC prakticky žiadnu úlohu.

Otvorený spôsob koordinácie sa realizuje v oblastiach, ktoré spadajú pod kompetenciu členských štátov, ako je napríklad zamestnanosť, sociálna ochrana, sociálna inklúzia, vzdelávanie, mládež a odborná príprava.

Jeho východiskom sú nasledujúce princípy:

  • spoločné určenie a definovanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť (prijaté Radou);
  • spoločné zavedenie nástrojov na meranie (štatistík, indikátorov, usmernení);
  • benchmarking, tzn. porovnávanie výsledkov jednotlivých členských štátov a výmena dobrých skúseností (monitorované Komisiou).

Táto metóda zahŕňa aj opatrenia tzv. mäkkého zákona (soft law), ktoré sú pre členské štáty záväzné do rôznej miery podľa toho, ktorej oblasti sa týkajú. Nikdy však nemajú formu predpisov, smerníc ani rozhodnutí. Takýmto spôsobom, v kontexte Lisabonskej stratégie, je súčasťou OMC požiadavka, aby členské štáty vypracovali plány národných reforiem a postúpili ich Komisii. Politika mládeže definovanie úloh nestanovuje a je preto na členských štátoch, aby rozhodli o cieľoch bez potreby akejkoľvek koordinácie národných akčných plánov na európskej úrovni.

Otvorené a dištančné vzdelávanie
Typ vzdelávania na vyššom stupni, kde študenti pracujú samostatne doma alebo na pracovisku a komunikujú s fakultou a inými študentmi prostredníctvom e-mailu, elektronického fóra, videokonferencií, diskusných skupín (chatu), elektronických násteniek, bezprostrednej výmeny odkazov a ďalších foriem počítačovej komunikácie. Väčšina dištančných vzdelávacích programov zahŕňa systém odbornej prípravy prostredníctvom počítača a komunikačné nástroje, pomocou ktorých sa vytvorí virtuálna trieda. Pretože internet a web sú prístupné prakticky zo všetkých počítačových platforiem, slúžia ako základ pre veľa systémov dištančného vzdelávania.
Otvorené vzdelávacie zdroje (Open Educational Resources, OER)

OER sú digitalizované materiály, ktoré sú voľne a bezplatne ponúkané pre vzdelávateľov, študentov a samoukov na výučbu, štúdium a výskum. OER zahŕňajú:

  • vzdelávací obsah: moduly s kompletným obsahom kurzov, vzdelávacie predmety, zbierky a časopisy;
  • nástroje: softvér na podporu rozvoja, použitia a dodávania vzdelávacieho obsahu vrátane vyhľadávania a organizácie obsahu a systémov manažmentu vzdelávania, nástrojov na prípravu obsahu a komunity vzdelávania on-line;
  • implementačné zdroje: autorské práva podporujúce otvorené publikovanie materiálov, návrh zásad optimálneho používania OER a rozmiestnenie obsahu.
Overovanie kompetencií(Validation of Competences)
Proces hodnotenia a overovania obsahu vzdelávania a odbornej prípravy, vedomostí, schopností, zručností a kompetencií nadobudnutých počas špecifickej skúsenosti v rámci vzdelávania a/ alebo odbornej prípravy.
Partnerstvo (bilaterálne a multilaterálne)
Bilaterálna alebo multilaterálna dohoda medzi skupinou inštitúcií alebo organizácií z rôznych členských štátov o realizácii spoločných európskych aktivít v oblasti celoživotného vzdelávania.
Pedagogickí pracovníci v odbornej príprave, tréneri a školitelia
Osoby, ktoré sú prostredníctvom svojich povinností a úloh priamo zapojené do procesu odborného vzdelávania a prípravy v členských štátoch.
Počiatočné odborné vzdelávanie a príprava
- pozri Odborná príprava
Podnik
Všetky podniky zapojené do hospodárskej činnosti vo verejnom alebo súkromnom sektore, pričom nezáleží na veľkosti, právnej forme, ani na hospodárskom odvetí, v ktorom vykonáva svoju činnosť, vrátane sociálneho hospodárstva
Potreby týkajúce sa odbornej prípravy
Tento pojem predstavuje potreby špecifickej cieľovej skupiny, ktoré sa týkajú vzdelávania/ odbornej prípravy a zvýšenia kvalifikácie. Zmapovanie potrieb súvisiacich s odbornou prípravou je často jedným z krokov pri plánovaní a realizácii projektu.
Predškolská príprava
Organizovaná vzdelávacia činnosť, ktorá sa realizuje pred začiatkom povinnej základnej školskej dochádzky.
Predvstupová stratégia

Predvstupová stratégia ponúka "štruktúrovaný dialóg" medzi kandidátskymi krajinami a inštitúciami EÚ,  ktorý počas prístupového procesu poskytuje zúčastneným stranám potrebný rámec a nástroje. Predsvstupová stratégia sa vypracúva individuálne pre každú kandidátsku krajinu.

Predvstupová stratégia zodpovedá charakteristikám stanoveným na Luxemburskom summite Európskej rady z decembra 1997, na ktorom bola spustená vylepšená stratégia pre desať kandidátskych krajín strednej a východnej Európy.

Jej základ tvoria:

  • bilaterálne dohody;
  • prístupové partnerstvá a národné programy pre prijatie acquis;
  • účasť na programoch Spoločenstva a pôsobení agentúr a výborov. 
Okrem týchto základných nástrojov môže predvstupová stratégia pre jednotlivých kandidátov zahŕňať aj ďalšie, v závislosti od špecifík ich prístupového procesu.
Prenosnosť (Transferability)
Prenosnosť je relatívna miera, do akej môžu byť výsledky projektu adaptované a využívané v nových kontextoch. Medzi faktory, ktoré vplývajú na prenosnosť výsledkov projektu, patrí dostupnosť vo viacerých jazykoch; všeobecne použiteľná terminológia; jasné popisy a vypracovanie indexov z obsahu; vhodné aktivity na šírenie výsledkov; použitie schválených priemyselných štandardov, meradiel atď.; použitie štandardnej formy; voľná, resp. bezplatná dostupnosť a pod.
Princíp doplnkovosti(Additionality)
Tento princíp požaduje, aby pomoc Spoločenstva bola doplnkovou k národnému financovaniu a nemá ju nahrádzať.
Princíp subsidiarity (vzájomnej podpory)
Zámerom princípu subsidiarity je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom a aby sa robili neustále kontroly na zistenie, či činnosť na úrovni Spoločenstva je opodstatnená vzhľadom na možnosti existujúce na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Konkrétne ide o princíp, pomocou ktorého EÚ nerealizuje činnosť (s výnimkou oblastí, ktoré spadajú výlučne pod jej kompetencie), pokiaľ nie je takáto činnosť efektívnejšia ako činnosť realizovaná na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Princíp subsidiarity je úzko spätý s princípom proporcionality a princípom nevyhnutnosti, ktoré vyžadujú, aby žiadna činnosť EÚ nešla ďalej, než je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov Zmluvy.
Príprava učebných osnov
Zámerom aktivity Príprava učebných osnov je zvýšiť kvalitu a podporiť európsku dimenziu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom prepojenia odbornosti a najnovších poznatkov vysokých škôl z niekoľkých štátov
Profesijná orientácia a poradenstvo
Škála činností ako je poskytovanie informácií, hodnotenie, orientovanie a poskytovanie rád so zámerom pomôcť učiacim sa, učňom alebo iným pracovníkom, aby sa správne rozhodli v súvislosti s ich vzdelávaním a odbornou prípravou alebo pracovnými príležitosťami
Projekt
Činnosť vykonávaná formou spolupráce, ktorej cieľ spoločne vymedzilo formálne alebo neformálne zoskupenie organizácií alebo inštitúcií.
Rovnaké príležitosti
Všeobecný princíp rovnakých príležitostí obsahuje dva základné prvky: zákaz diskriminácie na základe národnosti a rovnosť medzi mužmi a ženami. Zámerom je, aby sa aplikoval vo všetkých oblastiach, najmä v hospodárskom, spoločenskom, kultúrnom a rodinnom živote.
Sieť (Network)
Formálne alebo neformálne zoskupenie subjektov, ktoré pôsobia v určitej oblasti, disciplíne či odvetví v rámci celoživotného vzdelávania.
Sociálni partneri
Na národnej úrovni sú to organizácie zamestnávateľov a pracovníkov v súlade s národnými predpismi a/ alebo praxou, a na úrovni Spoločenstva sú to organizácie zamestnávateľov a pracovníkov, ktoré sa zúčastňujú na sociálnom dialógu na úrovni Spoločenstva.
Sociálny dialóg
Sociálny dialóg je pojem popisujúci konzultačné postupy, do ktorých sú zapojení európski sociálni partneri: Únia európskych priemyselných a zamestnávateľských zväzov (UNICE), Európska centrála pre podniky s verejnou účasťou, poskytujúce služby pre verejnosť so všeobecným hospodárskym záujmom (CEEP), a Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC). Sociálny dialóg zahŕňa diskusie, spoločnú činnosť, niekedy rokovania medzi európskymi sociálnymi partnermi a diskusie medzi sociálnymi partnermi a inštitúciami Európskej únie.
Spoločné študijné programy „Joint Masters“

Sú to vysokoškolské študijné programy magisterského stupňa:

  • v ktorých sú zapojené minimálne tri vysokoškolské inštitúcie z troch rôznych členských štátov;
  • ktoré realizujú študijný program zahŕňajúci časť štúdia najmenej v dvoch z týchto troch inštitúcií;
  • uznávajúce časti štúdia absolvované v partnerských inštitúciách na základe vlastných mechanizmov, ktoré sú založené alebo kompatibilné s európskym systémom prenosu kreditov;

ktoré vedú k priznaniu spojeného, dvojnásobného alebo viacnásobného titulu udeleného zapojenými inštitúciami a uznávaného alebo akreditovaného v členských štátoch.

Sprievodné opatrenia
Sprievodné opatrenia podporujú rôzne aktivity, ktoré, aj keď nie sú prípustné v rámci hlavných podprogramov, jasne prispejú k dosiahnutiu cieľov Programu celoživotného vzdelávania.
Sprievodné opatrenia
Sprievodné opatrenia podporujú rôzne aktivity, ktoré, aj keď nie sú prípustné v rámci hlavných podprogramov, jasne prispejú k dosiahnutiu cieľov Programu celoživotného vzdelávania.
Stáž
Strávenie určitej doby v podniku alebo organizácii iného členského štátu, ktoré môže byť spojené s prípravnými jazykovými kurzami alebo kurzami na oživenie znalostí jazyka hostiteľskej krajiny alebo pracovného jazyka, a ktorého cieľom je pomôcť jednotlivcom prispôsobiť sa požiadavkám trhu práce Európskeho spoločenstva, získať konkrétnu zručnosť a lepšie porozumieť hospodárskej a sociálnej kultúre prijímajúcej krajiny v kontexte získavania pracovných skúseností.
Šírenie a využívanie výsledkov (Dissemination and Exploitation of Results)

Aktivity, ktoré majú zabezpečiť, aby sa výsledky Programu celoživotného vzdelávania a jeho predchodcov riadne uznali, prezentovali a vo veľkej miere zaviedli do praxe. V súvislosti s Programom celoživotného vzdelávania je potrebné si všimnúť nasledujúce rozdiely:

  • Podpora a zvýšenie povedomia sa využíva predovšetkým v súvislosti so zverejnením existencie programov a iniciatív, ich cieľov, zámerov a aktivít a dostupnosti finančnej podpory pre dané zámery. Táto definícia nezahŕňa zverejňovanie výsledkov. Propagovanie a zvyšovanie povedomia ako také, sa realizuje predovšetkým pred a počas realizácie programov alebo iniciatív.
  • Šírenie sa definuje ako plánovaný proces poskytovania informácií o kvalite, dôležitosti a efektívnosti výsledkov programov a iniciatív pre hlavných aktérov. Vyskytuje sa vtedy, ak a keď sú výsledky programov a iniciatív dostupné.
  • Využívanie zahŕňa ‘mainstreaming’ a ‘multiplikáciu’. Mainstreaming je plánovaný proces prenosu úspešných výsledkov programov a iniciatí orientovaných na príslušné orgány s rozhodovacími právomocami v riadených miestnych, regionálnych, národných a európskych systémoch. Multiplikácia je plánovaný proces zameraný na presvedčenie jednotlivých konečných užívateľov, aby si osvojili a/alebo použili výsledky programov a iniciatív.

Šírenie a využívanie sa preto líšia, ale zároveň sú úzko prepojené. Kľúčovými aspektmi pre úspešné využívanie výsledkov sú:

  • zhotovenie príslušných výsledkov z projektov v rámci programov/iniciatív tak, aby uspokojili požiadavky poskytovateľov, tvorcov koncepcií ako aj spoločnosti vo všeobecnosti, a
  • zabezpečenie, aby tieto výsledky, prostredníctvom efektívneho šírenia a využívania, oslovili príslušnú cieľovú skupinu formou a v čase, ktoré im umožnia mať z nich prínos
Škola
Inštitúcia akéhokoľvek typu, ktorá poskytuje všeobecné (predškolské, základné alebo stredoškolské), odborné a technické vzdelávanie a výnimočne, v prípade opatrení na podporu jazykového vzdelávania, sem patria aj mimoškolské inštitúcie, ktoré poskytujú učňovskú odbornú prípravu.
Školské vzdelávanie
Pokiaľ ide o Program celoživotného vzdelávania, pojem „školské vzdelávanie“ sa vzťahuje na formálne vzdelávanie od predškolskej až po stredoškolskú úroveň (ISCED 0 až 3).
Špeciálne vzdelávacie potreby
Alternatíva vo vzdelávaní, ktorá sa zameriava na výučbu študentov s akademickými, zdravotnými, fyzickými potrebami alebo potrebami týkajúcimi sa správania, ktoré nie je možné dostatočne uspokojiť použitím tradičných vzdelávacích metód.
Študent
Osoba zaregistrovaná vo vysokoškolskej inštitúcii na akýkoľvek študijný odbor s cieľom postupne absolvovať vysokoškolské štúdium, na základe ktorého sa priznáva titul alebo iná uznávaná kvalifikácia terciárneho vzdelania, až po doktorandský stupeň (vrátane)
Študijná návšteva
Krátkodobá návšteva, realizovaná kvôli štúdiu konkrétneho aspektu celoživotného vzdelávania v inom členskom štáte.
Štúdium európskej integrácie
Štúdium európskej integrácie zahŕňajú štúdium pôvodu a vývoja Európskych spoločenstiev a Európskej únie vo všetkých aspektoch. Štúdium európskej integrácie sú zamerané na analýzu vnútornej a vonkajšej dimenzie európskej integrácie, vrátane úlohy Európskej únie v dialógu medzi národmi a kultúrami. Komparatívne štúdie, ktoré sa týkajú národných zvyklostí sa nepovažujú za Štúdium európskej integrácie.
Tematické monitorovanie

Tematické monitorovanie je kvalitatívny proces, ktorý bol zavedený, aby sa zvýšil dopad Programu celoživotného vzdelávania. Jeho hlavnými prvkami sú:

  • zoskupovanie projektov do tematických skupín kvôli získaniu prehľadu o ich špecifickom obsahu a výstupoch;
  • podpora výmeny skúseností medzi aktérmi projektov s cieľom zvýšiť kvalitu a dopad na úrovni jednotlivých projektov;
  • podpora vytvárania sietí medzi projektmi, odborníkmi z praxe a orgánmi s rozhodovacími právomocami s cieľom takisto ovplyvniť budúcu orientáciu politických priorít a stratégií.
test
test
Tútorstvo (Tutoring)
Poradenstvo, konzultovanie a supervízia študenta skúseným a kompetentným odborníkom. Tútor pomáha učiacemu sa počas jeho vzdelávacieho procesu.
Tvorba inovácií
Cieľom tvorby inovácií je vytvorenie inovačných výsledkov. Ide o výsledky, ktoré predstavujú nové a odlišné vlastnosti, ktorými sa líšia od iných, už existujúcich výsledkov s podobnou charakteristikou, a ktoré sú nositeľmi pridanej hodnoty v porovnaní s tradičnými riešeniami. Inými slovami vytváranie nového riešenia na zvládnutie spoločného problému niekoľkých krajín v oblasti vzdelávania.
Účastník odbornej prípravy
Osoba, ktorá absolvuje odbornú prípravu buď v inštitúcii odbornej prípravy alebo v stredisku odbornej prípravy, príp. na pracovisku
Učitelia/ Pedagogickí pracovníci
Osoby, ktoré sú prostredníctvom svojich povinností a úloh priamo zapojené do vzdelávacieho procesu v členských štátoch
Udržateľnosť (Sustainability)
Udržateľnosť je kapacita projektu existovať a fungovať ďalej aj po skončení zmluvného obdobia. Výsledky projektu sa neustále využívajú a šíria. Udržateľnosť výsledkov znamená dlhodobé využívanie a šírenie výsledkov.
Unilaterálny
Znamená zapojenie len jednej inštitúcie.
Užívateľ projektu
Pozri konečný príjemca
Valorizácia
'Valorizácia' je francúzsky pojem pre šírenie a využívanie výsledkov.
Virtuálna mobilita
Doplnok alebo náhrada fyzickej mobility (Erasmus a pod.), okrem iných typov samostatnej mobility, ktorá je postavená na špecifickom potenciáli on-line vzdelávania a komunikácie prostredníctvom siete. Môže byť prípravou alebo rozšírením fyzickej mobility, a/ alebo ponúkať nové príležitosti pre študentov/ akademických pracovníkov, ktorí nemajú záujem alebo nemôžu využiť výhody fyzickej mobility. Do rozvoja virtuálnej mobility sú zapojení aj akademickí pracovníci. To znamená, že štúdium a kurzy, ktoré vychádzajú zo zmlúv o hodnotení, uznávaní a certifikácii kompetencií nadobudnutých prostredníctvom virtuálnej mobility, sú študentom plne akademicky uznané. V tomto zmysle sú základom pre zabezpečenie udržateľných mobilitných programov zmluvy o spolupráci.


môže byť súčasťou programu ECTS, v ktorom je zapojených niekoľko vysokých škôl, alebo umožniť študentovi v podprograme Erasmus robiť skúšky svojej vysokej školy aj v čase, keď študuje v zahraničí, prípadne umožniť študentovi, aby e-learningové moduly z iných univerzít boli zahrnuté ako súčasť diplomu jeho vysokej školy, atď.
Virtuálne univerzity (Virtual Campuses)
Spolupráca medzi vysokoškolskými inštitúciami v oblasti e-learningu, ktorá súvisí s: prípravou spoločných učebných osnov niekoľkými univerzitami, vrátane zmlúv o hodnotení, uznávaní a certifikácii nadobudnutých kompetencií v súlade s národnými postupmi; rozsiahlym testovaním virtuálnej mobility ako doplnku fyzickej mobility a tvorbou inovačných učebných osnov duálneho charakteru, ktorých základom sú tradičné ale i on-line vzdelávacie metódy. Táto široká definícia zahŕňa množstvo alternatív od partnerstva medzi tradičnými a/ alebo dištančnými univerzitami a vysokoškolskými inštitúciami s cieľom ponúknuť spoločné doklady o vzdelaní (pre postgraduálne i nižšie úrovne) a spolupráce so službami na podporu vzdelávania. Ďalej sem môžu patriť aktivity na spoluprácu v strategických oblastiach vzdelávania alebo výskumu, do ktorých sú zapojení výskumní a akademickí pracovníci, študenti, vedenie a administratívni a technickí pracovníci. ‘Virtuálne univerzity’ by sa nemali zamieňať s e-learningovými platformami.
Výbor pre celoživotné vzdelávanie
Výbor pre Program celoživotného vzdelávania pomáha Komisii pri realizácii tohto programu. Tvoria ho zástupcovia členských štátov, ktorí poskytujú svoje názory alebo konzultácie k opatreniam na realizáciu LLP.
Výkonná agentúra
Výkonné agentúry sú organizácie, ktoré sú zriadené v súlade s Rozhodnutím Rady (ER) No 58/2003 (OJ L11, 16.1.2003) so zámerom, aby boli poverené určitými úlohami, ktoré sa týkajú riadenia jedného alebo viacerých programov Spoločenstva. Agentúry sú danými úlohami poverené na presne stavené obdobie. Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru (EACEA) je agentúra zodpovedná za riadenie určitých častí Programu celoživotného vzdelávania
Vysokoškolská inštitúcia
  • akýkoľvek typ vysokoškolskej inštitúcie v súlade s národnými právnymi predpismi alebo postupmi, ktorá ponúkaznávané tituly alebo iné uznávané kvalifikácie na terciárnej úrovni bez ohľadu na to, ako sa dané zariadenie v členských štátoch nazýva
  • akákoľvek inštitúcia, v súlade s národnými právnymi predpismi alebo postupmi, ktorá ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnej úrovni
Výzva na predloženie návrhov projektov
Právny dokument, ktorý vyzýva záujemcov, aby predložili návrhy projektov. Dokument určuje špecifiká potrebné na prípravu a predloženie návrhov, t.j. tematické priority, použité nástroje a ďalšie technické prostriedky na predloženie návrhov projektov, termíny predloženia návrhov, atď. Výzvy sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (the Official Journal of the EU) vo všetkých jazykoch Spoločenstva.
Vzájomné učenie sa v skupinách (Peer Learning)
Vzájomné učenie sa v skupinách je proces spolupráce na európskej úrovni, pomocou ktorého sa tvorcovia koncepcií a pracovníci z praxe z jednej krajiny učia na základe priameho kontaktu a praktickej spolupráce a zo skúseností ľudí s obdobnou prácou niekde inde v Európe o zavádzaní reforiem v oblastiach, ktoré sa ich oboch týkajú a sú pre nich predmetom záujmu.Aktivity zamerané na vzájomné učenie sa v skupinách by sa mali realizovať na dvoch širokých úrovniach: na politickej úrovni, zaoberaním sa rozhodujúcimi faktormi pre zmenu politík; a na viac praktickej úrovni, zaoberaním sa možnosťami a obmedzeniami pri zavádzaní týchto politík.Aktivity zamerané na vzájomné učenie sa v skupinách by mali posilniť vzájomné učenie sa a prehĺbiť výmenu dobrých skúseností medzi krajinami, ktoré sa zaoberajú podobnými problémami, s cieľom zlepšiť spoločné pochopenie úspešných faktorov pre zlepšenie tvorby koncepcií a zavádzanie reforiem.Aktivity zamerané na vzájomné učenie sa v skupinách by mali zároveň prispieť k tvorbe koncepcií a politík na európskej úrovni prostredníctvom kvalitnejšej, praktickej spolupráce a podporou tvorcov koncepcií v zapojených krajinách, aby si plne uvedomili, aké nástroje pre prípravu národných koncepcií a systémov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ existujú.
Vzdelávanie a odborná príprava 2010
V priebehu posledných piatich rokov sa pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 etabloval ako kľúčový prínos k dosiahnutiu Lisabonského cieľa a to, aby sa Európa stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, “založenou na vedomostiach”. V roku 2001 sa Rada pre vzdelávanie po prvý krát dohodla na budúcich spoločných konkrétnych cieľoch týkajúcich sa zlepšenia kvality, uľahčenia prístupu a otvorenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa majú dosiahnuť do 2010. V júni 2002 bola tiež schválená rezolúcia, ktorá je odhodlaná presadzovať, aby členské štáty a Spoločenstvo rozvíjali národné stratégie pre celoživotné vzdelávanie. Kodanský proces zahájili ministri zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu v spolupráci so sociálnymi partnermi a Komisiou v novembri 2002, aby podporili európsku spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.Zahájením spolupráce medzi 32 štátmi a zapojením rôznych zainteresovaných skupín, vrátane občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a medzinárodných organizácií, pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 spája tieto rôzne politiky. Týka sa to všetkých systémov (formálne, neformálne) a úrovní vzdelávania (predškolské, školské, stredoškolské, terciárne, vzdelávanie dospelých a ďalšie vzdelávanie) a odbornej prípravy v kontexte celoživotného vzdelávania.
Vzdelávanie dospelých
Predstavuje všetky formy vzdelávania dospelých, okrem odborného, či už formálnej, neformálnej alebo informálnej povahy.
Zabezpečovanie kvality
Zabezpečovanie vysokých štandardov v poskytovaní vzdelávania
Zvýšenie povedomia
Zvýšenie povedomia sa využíva predovšetkým v súvislosti so zverejňovaním informácií o existencii programov a iniciatív, ich cieľov, zámerov a aktivít a s dostupnosťou finančných prostriedkov na tieto účely. Táto definícia nezahŕňa zverejňovanie výsledkov. Propagovanie a zvyšovanie povedomia ako také sa realizujú predovšetkým pred a počas realizácie programov alebo iniciatív.
Žiak
Osoba, ktorá je na nejakej škole zapísaná medzi učiacimi sa
SAAIC pôsobí s finančnou podporou Európskej komisie a Ministerstva školstva SR. Európska komisia a Ministerstvo školstva SR nepreberajú
žiadnu zodpovednosť za informácie uvedené na týchto stránkach.
© 2006 – 2010 SAAIC, Svoradova 1, 811 03 Bratislava, tel: 02/20922201, fax: 02/20922209, llp @ saaic.sk. Úradné hodiny: Po-Pi: 9.00 - 16.00
Autorské práva | Podmienky pre použitie